Zdá sa, že jedna vec, ktorá spôsobuje zmätok v speve, je rozdiel medzi intenzitou a hlasitosťou. Spevák sa často pokúša získať intenzívny tón vyťahovaním hrudného hlasu  stále vyššie a vyššie. To môže krátkodobo spôsobiť hlasové napätie; a z dlhodobého hľadiska môže spôsobiť poškodenie hlasiviek. Na druhej strane, speváci sa  snažia znieť intímne alebo jemne tým, že vo svojom hlase nepoužijú absolútne žiadnu energiu, výsledkom čoho je nudný, dýchavý a neživý zvuk.

Je dôležité si uvedomiť, že intenzívny vokálny zvuk pôsobí plným, no uvoľneným dojmom. Živý, dobre vyrobený tón je bohatý na podtóny a všetky frekvencie potrebné na to, aby ste ich počuli v orchestri, kapele alebo mixe na nahrávke. Bez ohľadu na amplitúdu (hlasitosť), ktorá sa spieva, je počuť rovnaký zvonivý plný zvuk. Medzi „nastrčeným hlasom“ a „plným hlasom“ nie je nič podobné vo zvuku (alebo pocite zo strany speváka). V skutočnosti, jeden z komentárov, ktoré som počul viac ako raz, keď spevák objavil uvoľnený, plný zvuk, je, že „je to také ľahké, že si nenamáha hrdlo“.

Ľahkosť, s akou sa vytvára zdravý, plný tón, súvisí s voľným držaním hrtana a rovnováhou medzi rôznymi aspektmi vokálneho nástroja. Slobodu si však netreba zamieňať s lenivosťou. Dobre vyrobený vokálny tón je atletický úspech. Na produkcii zvuku sa podieľa celé telo. Dobrý spev je skutočná práca, ale nie namáhanie.